Síce nie je vyučená krajčírka, ale šije takmer celý svoj život. Pre seba a svoju rodinu. Žije v Prešove, má 3 deti, najstarší syn je o rok starší než jeho sestry-dvojičky. Vnúčatá zatiaľ nemá.
Pracovala v Chminianskej Novej Vsi, kde učila 39 rokov na základnej škole na 2.stupni – slovenský jazyk. Popritom aj telesnú, aj fyziku, aj hudobnú aj výtvarnú výchovu, dievčatá učila aj variť a šiť – lebo vedeli, že šije – učila ich základné veci ako zástery, chňapky, vankúšiky, ako narábať o strojom…

Neskôr, aby sa aj dievčatá pekne obliekali šila im šatôčky, začala na ne vymýšľať rôzne ozdoby. Synovi šila nohavicové kostýmy. Potom skúsila aj vetrovky a pérové vetrovky, dievčatám, keď už boli na VŠ – šila podľa časopisov, a popritom stále i na seba.
Jej prvý výtvor bola sukňa na VŠ, zelená mini, k tomu si uplietla biely pulóvrik a bolo to jej obľúbené oblečenie. Najťažšie čo pani Marta ušila boli saká, plášte s podšívkou, dievčatám na maturitu zamatové šaty, keďže sa obliekali rovnako. Najčastejšie šila šaty, sukne, kostýmy.
“Učila som šiť aj svoje dcéry, ale už nešijú. Mladým sa už nechce- možno 2 dievčatá vedia v ich ročníku vedia šiť. Že vraj „teraz sa už dá všetko kúpiť“.