(Ne)obyčajný človek Zuzana- ako sa správať ekologickejšie

Keď dnes niečo už viac nepotrebujeme, zvyčajne si s tým nelámeme hlavu – jednoducho to vyhodíme. Keď potrebujeme niečo nové, tiež to nie je žiadna veda. Stačí zájsť do obchodu a vybrať si. Platí to aj pre oblečenie a to, kde skončia naše staré veci a aký budú mať dopad na životné prostredie väčšinu z nás nezaujíma.

Potom sú tu ľudia ako pani Zuzana, ktorá s nami šije TUTO ekosáčky.

Pani Zuzana prežila celý život v Sabinove. Má tri dospelé deti – dvoch synov a dcéru. A dokonca má už aj vnúčika. Rada kreslí, vyšíva, pracuje v záhrade. Rada chodí na turistiku a k jej záľubám patrí aj pečenie – a, ako každá správna gazdinka, ani domáce práce nie sú problém.

S rodinou chodia často na zber byliniek a niektoré si dokonca pestujú aj v záhrade – najradšej má rumanček, mätu, materinu dúšku a dokonca aj žihľavu.

Použiť už použité

Pre pani Zuzanu je nesmierne dôležitá ekológia. Doma recykluje odpad a okrem toho ešte aj upcykluje veci, ktoré sa dajú znova použiť – zo starých vecí šije nákupné tašky, utierky, chňapky a rôzne iné veci. A to nielen pre svoju rodinu, ale aj pre ľudí v okolí.

Vyučila sa síce za stolárku a aj profesijný život odštartovala v stolárskej firme, ale neskôr začala pracovať v krajčírskej dielni Tedas v Sabinove. Tam šila za pásom konfekciu, ktorá bola určená na vývoz do Francúzska a Nemecka. Stala sa z nej teda rekvalifikovaná krajčírka – samouk.

Šitie mala v rodine

Krajčírstvo mala pani Zuzana v rodine a tradíciu aj naďalej udržiava. Lokálnu výrobu jej matky poznal celý Sabinov a pani Zuzana jej spolu so staršou sestrou, ktorá bola tiež krajčírka, často pomáhali. Kupovali si časopis Burda, pre inšpiráciu.

Rodinnú tradíciu sa pani Zuzana snažila odovzdať aj vlastným deťom. Učila ich šiť a chvíľu to aj skúšali, ale nakoniec pri tom neostali. Mama je predsa šikovná aj za nich

Nebojí sa ničoho

A s čím pani Zuzana začínala? S tým, čo bolo treba – s detskými vecami. Jej úplne prvý výrobok boli nohavice na traky, ktoré pre syna ušila zo starých riflí. Šila aj perinky, obliečky, ale nezľakla sa ani zložitejších kúskov ako sú otepľováky a zimné bundy, ktoré sa kedysi len ťažko zháňali.

Ale šitie oblečenia jej nestačilo – spomína, že pre deti do škôlky kedysi ušila obchod aj s výbavou. Šila aj masky na karneval a na detské veci sa nebála pridávať ani zložité motívy, ako napríklad rôzne zvieratká.

Toto však ani zďaleka neboli tie najkomplikovanejšie kúsky, do ktorých sa pustila. Pamätá si, že najväčšou výzvou boli korzetové svadobné šaty.

V práci síce pracovala hlavne na pánskych a dámskych nohaviciach, ale najradšej šila aj tak pre deti.

Je dobrodružnej povahy, vždy mala rada výzvy a posúvala sa vpred – a tak stále skúša, čo všetko zvládne.

Kupuje len to, čo naozaj potrebuje

A ako je na tom podľa pani Zuzany so šitím mladá generácia? Keď to porovná s minulosťou, tak nie veľmi dobre. Za totality bola krajčírkou každá druhá žena, keďže oblečenie bolo často nedostatkový tovar – čo sa nedalo zohnať, to si ušili samé. Dnes je ale spoločnosť oveľa konzumnejšia, netreba premýšľať tak, ako kedysi. Keď sa niečo pokazí, vyhodím to a kúpim nové.

Pani Zuzana si uvedomuje, aké dôležité je nepodľahnúť tejto konzumnej dobe. Odporúča vyhýbať sa nákupným mániám a vždy sa radšej zamyslieť, či danú vec skutočne potrebujem – ak nie, ak sa jedná len o chvíľkový „vrtoch“, odpoveď je jsná; čo nepotrebujem, to nekúpim.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *